Slovensko vo vesmíre

Slovensko má vo výskume vesmíru dlhú, viac než 40-ročnú tradíciu a ako jedna z mála krajín sveta aj vlastného kozmonauta. Dnes preto disponuje viacerými vedeckými i priemyselnými pracoviskami, ktoré prispievajú expertnou činnosťou k rôznym zahraničným vesmírnym misiám, či projektom.

Súčasné aktivity

Kozmické aktivity v SR tvoria najmä vedecko-výskumné aktivity rôznych ústavov, univerzít a pod., ako aj priemyselná výroba súkromných firiem orientovaná na kozmický sektor. Slovenské firmy dodávajú do kozmických systémov napr. mechanické časti, komunikačné vybavenie, testovacie zariadenia, softvér, a pod.

Ak sa aj vaša firma chce zapojiť do spolupráce na projektoch ESA, prosím navštívte našu sekciu “Spolupráca s ESA“.

balaz
Dr. Ján Baláž z košického ÚEF SAV pri integrácii modulu ESS pre misiu ESA Rosetta.

Súčasný slovenský kozmický výskum

Originálny zdroj http://nccospar.saske.sk/

Ústav experimentálnej fyziky SAV – Oddelenie kozmickej fyziky v Košiciach študuje kozmické žiarenie, slnečný vietor a zemskú magnetosféru s použitím satelitných dát  a zabezpečuje nepretržité merania kozmického žiarenia pomocou neutrónového monitora na vysokohorskom observatóriu na Lomnickom štíte. Podieľa sa na výrobe nového zariadenia PICAM (Planetary Ion CAMera) pre výskum planetárnych procesov v rámci budúcej vesmírnej misie ESA Bepi-Colombo, ktorá zamieri k planéte Merkúr. Toto oddelenie pracuje v rámci medzinárodnej spolupráce na teleskope JEM-EUSO formou podporných analýz, ktorý bude v blízkej budúcnosti nainštalovaný na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Teleskop sa zameria na ultrafialové žiarenie vznikajúce pri interakcii kozmických častíc s atmosférou Zeme.

V súčasnosti sa tam pracuje aj na:

  • časticovom spektrometre DOK-M v spolupráci s Demokritovou univerzitou v Grécku a Ústavom kozmických výskumov v Rusku (IKI-RAN) pre ruskú vesmírnu misiu RESONANCE, ktorá bude študovať vlastnosti zemskej magnetosféry
  • experimente NAIS (Neutral Atom Imaging System) pre čínsku misiu MIT (Mesosphere-Ionosphere-Thermosphere) v spolupráci s Čínskym národným vesmírnym centrom NSSC, Space Technology Ireland, Maynooth a Švédskym ústavom pre vesmírnu fyziku IRF
  • časticovom spektrometre ASPECT-L pre mesačnú misiu Luna Glob v spolupráci s Demokritovou univerzitou v Grécku a Ústavom kozmických výskumov v Rusku (IKI-RAN)

V nedávnej minulosti sa toto oddelenie podieľalo na vývoji a konštrukcii:

Katedra jadrovej fyziky a biofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave sa zameriava na štúdium interakcie kozmického žiarenia s materiálnymi objektmi a chemické analýzy meteoritov. Toto oddelenie študovalo v nedávnej minulosti úlomky meteoritov Rumanová, Košice a Čeljabinsk, ktorý padol na Urale po mohutnej a veľmi jasnej explózii.

Geofyzikálny ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Hurbanove sa zaoberá štúdiom vesmírneho počasia prevažne v rámci programu COST Action ES0803 “Developing Space Weather Products and Services in Europe” a meraním pozemného magnetického poľa.

Oddelenia pre astronómiu, fyziku Zeme a meteorológiu pri Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Komenského univerzite skúmajú elektromagnetické pole v atmosfére Zeme (Schumanove rezonancie).

Astronomický ústav SAV sústreďuje pozornosť na výskum slnečnej fyziky prevažne použitím dát za satelitných pozorovaní SOHO, TRACE, RHESSI, Hinode a SDO. Jeho činnosť tiež zahŕňa štúdium fyziky hviezd pomocou satelitných dát z IUE , FUSE, Integral-u, Kepler-a a HST. Tento inštitút sa podieľal na vzniku Centra kozmických výskumov: vplyvy kozmického počasia v spolupráci s Ústavom experimentálnej fyziky SAV a Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo sa zaoberá štúdiom slnečnej atmosféry.

Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied participuje na projekte ESA s názvom Gravity dependence of CET in peritectic TiAl alloys (acronym GRADECET) v rámci ktorého študuje vplyv gravitácie na tvorbu štruktúr v zliatinách z titanu a hliníka.

Geografický ústav SAV v Bratislave participuje na projekte URBAN Atlas Project s cieľom vyhotovenia máp veľkých miest v európskych krajinách použitím satelitných snímkov.

Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici sa zameriava na činnosť v rámci európskeho projektu Copernicus, ktorého úlohou bude detailné satelitné sledovanie Zeme.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy sa zameriava na kontrolu dotácií pre regióny a predpovede a štúdium úrody, zahŕňajúcich monitoring podmienok a výnosov poľnohospodárskej činnosti pomocou údajov zo satelitného prieskumu Zeme.

Národné lesnícke centrum Zvolen venuje pozornosť vplyvu globálneho otepľovania na lesné ekosystémy pomocou údajov odvodených zo satelitných pozorovaní.

Slovenský hydrometeorologický ústav sa sústredí na štúdium počasia použitím satelitných meteorologických dát v rámci EUMETSAT (Európska satelitná meteorologická agentúra).

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella

 

bella
Krátky životopis:

Prvý slovenský kozmonaut plukovník Armády SR Ing. Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Brezne. V rokoch 1979-83 študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983-87). Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Bol pilotom vojenskej stíhačky Armády SR, oficiálny názov jeho zamestnania bol: letovod – programátor. Lietal na strojoch MiG-21 a SU-22. V marci 1998 odišiel do moskovského Hviezdneho Mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 vybrali Ivana Bellu za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. V nej pôsobil ako kozmonaut-výskumník v rámci slovenskej misie (experimenty) Štefánik. Po ukončení letu pracoval ako pridelenec obrany na ambasáde (SR) v Moskve, kde v lete roku 2007 ukončil svoje pôsobenie.

Je druhýkrát ženatý, z prvého manželstva má syna Ivana a dcéru Zuzanu. Jeho terajšia manželka Judita má syna Erika. Má rád extrémne športy, v mladosti skákal na lyžiach. Ovláda ruský jazyk a k jeho záľubám patrí šport a hra na gitare. Má rád country hudbu a folk.

Program Štefánik

Jeden z posledných letov na stanicu Mir bol v rámci misie Sojuz TM-29, ktorého posádku tvoril aj prvý slovenský kozmonaut major Ing. Ivan Bella. Ďalší dvaja v posádke boli ruský veliteľ Afanasjev a francúz Haigneré. Náhradníkom Ivana Bellu bol pplk. Ing. Michal Fulier. Štart rakety Sojuz vyšiel podľa plánu z kozmodrómu Bajkonur, dňa 20. februára 1999 o 5:18 SEČ, čo bolo deň po 13. výročí štartu základného modulu stanice Mir.

Pobyt Bellu na Mire trval 6 dní po ktorých už 27. februára prestúpil spolu s Padalkom do Sojuzu TM-28. Návratový modul pristál na padáku v nedeľu 28.02.1999 o 3:14 SEČ v Kazachstane, severne od Arkalyku. Celková dlžka letu prvého slovenského kozmonauta je 7 dní 21 hodín a 56 minút, pričom sa stal v poradí 385. človekom vo vesmíre.

Bezprostredne v kozme plnil 34-ročný Ivan Bella štyri z celkových šiestich vedecko-výskumných úloh, pričom tri z nich sa mu podľa slov doktora Richarda Kvetňanského podarilo zvládnuť na sto percent. Ide najmä o projekt s názvom Endotest, v rámci ktorého sa slovenský kozmonaut ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách.
Riešiteľom tohto projektu bol práve Richard Kvetňanský, riaditeľ Endokrinologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý v rozhovore s moskovským spravodajcom TASR potvrdil, že všetkých 12 vzoriek krvi, odobratých Ivanovi Bellovi na palube orbitálnej stanici Mir počas troch dní, sa v špeciálnom kontajneri dostalo v poriadku na Zem.

Pokiaľ ide o “ostro sledovaný” experiment s japonskými prepelicami, ten sa v kozme plne nevydaril kvôli poruche na centrifúge. Za nečakaný úspech však koordinátor slovenského vedeckého programu doktor Kvetňanský označil skutočnosť, že sa ich na Mire vyliahlo až 36. S ich pracným kŕmením mali vraj plné ruky práce všetci kozmonauti. Zaujalo ich to podľa všetkého až natoľko, že Gennadij Padalka, ktorý sa na Zem vrátil spolu s Ivanom Bellom, sa bezprostredne po pristátí spýtal práve na osud vtáčat.
Slovenský kozmonaut pred návratom z vesmíru naložil do inkubátora desať vyliahnutých prepelíc, z ktorých tri sa podarilo dostať na Zem živé. Ostatné neprežili pravdepodobne kvôli chladu v inkubátore ako aj v pristávacej oblasti.

Viac info aj na: http://old.kozmonautika.sk/clanky/15-vyrocie-letu-prveho-obcana-slovenskej-republiky-na-orbitalny-komplex-mir