mdrs_crew134_logo_redAstronautský skafander nasadený. OK! Prilba pripnutá. OK! Vysielačka zapojená. OK! Prívod vzduchu nastavený. OK! Je načase ísť do prechodovej vzduchotesnej komory. Nedočkavo sa pozerám cez okienko kým sa dokončuje simulované vyrovnanie tlaku v komore. Neviem sa totiž dočkať až budem môcť vykročiť na marťanskú pôdu. Aj keď je teplota stále pod nulou, čaká nás ďalší krásny deň na Marse. Ešteže máme take hrubé astronautské skafandre, ktoré nás chránia pred tou zimou. Nevýhodou tým pádom je, že sú veľmi ťažké a spolu so zásobou kyslíka musíme na sebe niesť vyše 15 kg.

Cestou k vlnitým červeným kopcom v marťanskej krajine sa obzriem k Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station – MDRS). Je to simulovaná marťanská kolónia postavená neziskovou spoločnosťou Mars Society v roku 2001. Stanica sa nachádza vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte v Utahu, USA. Je to jedno z najpodobnejších miest Marsu, čo sa týka prírodných podmienok, geologických útvarov a extrémnych organizmov, ktoré tam dokážu prežiť. Stanicu vybudovali ako prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte. Mars je totiž najbližšia planéta k Zemi, ktorá je obyvateľná a má prírodné zdroje potrebné pre ľudskú civilizáciu.

Obr.1: Mars Desert Research Station: dve stavby patriace k marťanskej stanici: ubytovňa a skleník na bilinky/zeleninu.

Obr.1: Mars Desert Research Station: dve stavby patriace k marťanskej stanici: ubytovňa a skleník na bilinky/zeleninu.

Nachádzam sa na MDRS ako súčasťou dokonalej marťanskej simulácie. Znamená to, že každú minútu musíme čeliť fyzickým a psychickým problémom, ktorým budú musieť čeliť budúci obyvatelia Marsu. Od nášho príchodu 18. januára 2014 tu musíme prežiť niekoľko týždňov kompletne izolovaní od nášho pozemského života. Marťanská stanica, postavená podľa plánov z NASA, sa stala naším domovom. Skladá sa z troch budov: ubytovne, skleníka a observatória. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a rozmery také, aby sa zmestila na kozmickú nosnú raketu. Tým pádom má táto stavba priemer len 8 metrov, v ktorých musíme veľmi stiesnene žiť a pracovať. Na hornom poschodí je spoločenská miestnosť, ktorá slúži naraz ako jedáleň, pracovňa, kuchyňa a fitko! Naopak spodné poschodie má vzduchotesnú komoru, vedecké laboratórium, kúpeľňu a záchod. V takýchto preplnených priestoroch nemá človek žiadne súkromie: všetko je vidieť a počuť. Preto bolo veľmi dôležité vybrať posádku, ktorej členovia dokážu spolu dobre vychádzať a spolupracovať v takýchto podmienkach.

My sme tu ako astronauti a musíme sa podrobiť psychologickým, zdravotným a vedeckým testom pripravenými vedcami z celého sveta. Žijeme tu s obmedzeným množstvom elektriny, kyslíka, vody a vysušeného astronautského jedla. Posádky sú pripravené tak, aby v nich bola zmes expertov vo výskume potrebnom na prebádanie červenej planéty. Naša posádka pozostáva z veliteľa, Ashley Dale (letecké inžinierstvo); lekárky Susan Jewell; dvoch inžinierov: Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov) a Ewan Reid (testovanie marťanského rovera); dvoch vedcov: Vibha Srivastava (geochemička) a mňa, Michaela Musilová (líder výskumu posádky, astrobiologička a geologička); filmára Kai Staats; a dokonca nás sprevádza aj malý ľudský robot!

Obr.2: Posádka: v hornej rade, zľava doprava: Ewan Reid (zodpovedný za roboty a rovery), Ashley Dale (letecký inžinier a vedúci posádky), Kai Staats (filmár); v dolnej rade, zľava doprava: Michaela Musilová (astrobiologička a geologička), Vibha Srivastava (geochemička), Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov), lekárka Susan Jewell, robot Nao.

Obr.2: Posádka: v hornej rade, zľava doprava: Ewan Reid (zodpovedný za roboty a rovery), Ashley Dale (letecký inžinier a vedúci posádky), Kai Staats (filmár); v dolnej rade, zľava doprava: Michaela Musilová (astrobiologička a geologička), Vibha Srivastava (geochemička), Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov), lekárka Susan Jewell, robot Nao.

Každý z nás má na starosti vlastné experimenty v labáku či v marťanskom teréne. Jeden z pokusov je z NASA a zaoberá sa ťažením vodíka a kyslíka z horniny. S takouto technológiou by sa na Marse dal pripraviť kyslík na dýchanie, pitná voda a aj palivo na spiatočné cesty na Zem. Vďaka tomu by sa nesmierne znížila váha a výdavky spojené s budúcimi vesmírnymi misiami. Pracujeme aj s ESA a CSA (Kanadská vesmírna agentúra) na projektoch od prieskumu terénu roverovými kamerami po skúšanie rôznych prístrojov na odobratie geologických vzoriek.

Máme aj spoločné projekty, ako napríklad simulovať chirurgický zákrok na Marse. Počas chirurgie sme spojení cez Skype s lekármi z celého sveta, vrátane výskumnej stanice Concordia v Antarktíde, ktorí nám krok za krokom dávajú inštrukcie na operáciu. Máme však neustále problémy, lebo signál je často prerušený alebo je v ňom časové oneskorenie, akoby to bolo na Marse. Je to dobrá príprava na to aké to bude na Marse v budúcnosti, pretože v prvých posádkach budú prítomní len lekári so všeobecnými znalosťami. Tí budú potrebovať pomoc od chirurgov na Zemi počas zložitejších operácií.

Môj výskum sa týka extrémofilov, organizmov, ktoré žijú v extrémnych podmienkach na Zemi. MDRS je ideálne prostredie na štúdium dvoch dôležitých komponentov výskumu extrémofilov: 1) skúška prežitia pozemských extrémofilov v marťanských podmienkach, a teda toho či by podobný život mohol existovať na Marse; 2) posudok toho, či by tieto organizmy mohli byť použité na “terraformovanie” Marsu – vytvorenie takých podmienok pre život na Marse, aké sú na Zemi. Bez terraformovania Marsu alebo podmienok pre marťanské poľnohospodárstvo, ľudstvo sa nemôže usadiť na červenej planéte.

Obr.3: Geologický výskum v teréne je o dosť náročnejší s ťažkým skafandrom, lebo obmedzuje pohyb, viditeľnosť, citlivosť v rukách a zvuk. No ale človek sa naozaj cíti ako na Marse keď to má na sebe a pohybuje sa nádhernou červenou pustnou krajinou.

Obr.3: Geologický výskum v teréne je o dosť náročnejší s ťažkým skafandrom, lebo obmedzuje pohyb, viditeľnosť, citlivosť v rukách a zvuk. No ale človek sa naozaj cíti ako na Marse keď to má na sebe a pohybuje sa nádhernou červenou pustnou krajinou.

Dnes som sa vybrala nazbierať ďalšie vzorky extrémofilov. Zbožňujem pracovať v marťanskom teréne, napriek obmädzeniam pohybu a ťarche skafandra. S prilbou na hlave a dýchajúc umelý vzduch som úplne pohltená svojou rolou astronauta. Ako kráčam k červeným marťanským vrchom na horizonte, cítim, viac než nikdy predtým, že som na ceste k svojmu detskému snu dostať sa raz do vesmíru.

Odkazy: