Archívy autora: Michaela Musilová

japan-cubesat

Štipendijná príležitosť v Japonsku pre tvorcov CubeSat-ov

japan-cubesatÚrad OSN pre kozmické záležitosti (UNOOSA) a japonská vláda oznámili štipendijný program spojený s nano-satelitnými technológiami pre študentov z rozvojových krajín a z krajín bez vesmírneho programu. Program bude poskytovať rozsiahle výskumné príležitosti pre rozvoj nano-satelitných systémov pomocou zariadení pre nano-satelitný vývoj a testovanie v Kyushu Institute of Technology (Kyutech), Japonsko. Dvaja študenti budú vybraní do magisterského študijného programu (na dva roky) a štyria študenti budú vybraní do doktorandského študijného programu (na tri roky). Vybraní uchádzači dostanú grant na pokrytie školných a životných nákladov.

Žiadosti o štipendijný program budú prijímané do 24. januára 2016. Ďalšie informácie o programe, vrátane podrobností o procese žiadosti, sú k dispozícii na adrese:

http://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/psa/bsti/fellowships.html

Úrad UNOOSA taktiež oznámil nový spoločný program spolupráce s japonskou vesmírnou agentúrou (JAXA), ktorý poskytuje príležitosť na orbitálne nasadenie CubeSat-ov z japonského modulu “Kibo” na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Je to možnosť nasadiť si CubeSat-y vytvorené na vzdelávacich alebo výskumných inštitúciach z rozvojových krajín, ktoré sú členské štáty OSN.

Všetky ďalšie informácie o programe spolupráce KiboCUBE, vrátane oznámenia o príležitosti a formuláre žiadostí sú k dispozícii v elektronickej podobe na webovej stránke

http://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/psa/hsti/kibocube.html.

Vyplnený formulár žiadosti musí byť doručený na Úrad UNOOSA najneskôr do 31. marca 2016.

mars_prezent

Fascinácia Marsom: Pozoroval ho už Galileo, ľudstvo možno raz červenú planétu osídli

Celý astronomický svet žasne nad oznámením americkej vesmírnej agentúry NASA, že na červenej planéte stále tečie voda a má o tom dôkazy. Prelomovému zisteniu predchádzala celá éra skúmania Marsu, ktorou vás teraz prevediem.

Písalo sa 17. storočie. Galileo Galilei bol prvým človekom, ktorý sa pozeral na Mars s ďalekohľadom. O pár storočí neskôr astronómovia objavili polárne ľadové čiapočky na Marse a zdalo sa im, že na planéte spozorovali sieť kanálov.

Verejnosť tieto kanály rýchlo interpretovala ako náznaky vyspelej marťanskej civilizácie. Aj keď sa neskôr tieto kanály ukázali byť len optickým klamom, fascinácia Marsom a možným životom na červenej planéte pretrváva. Prispel k tomu aj fakt, že v začiatkoch vesmírneho prieskumu sa stal Mars jednou z prvých skúmaných planét.

Sedimenty v Yellowknife Bay, odhaľujúce existenciu dávneho jazera

Sedimenty v Yellowknife Bay, odhaľujúce existenciu dávneho jazera

Medzi hlavné vedecké dôvody prieskumu Marsu však patrili:

  • relatívne malá vzdialenosť tejto planéty od Zeme (v porovnaní s inými planétami v slnečnej sústave),
  • pevný povrch,
  • mierne podmienky na povrchu (v porovnaní napríklad s nesmierne vysokými teplotami a tlakmi na Venuši),
  • prítomnosť riedkej atmosféry, čo veľmi uľahčilo výskum automatickými sondami.

Keďže sa časom objavovalo stále viac náznakov, že na povrchu Marsu sa kedysi nachádzala voda, opäť sa vynorila otázka, či v minulosti nemohol na Marse predsa len existovať mimozemský život. Aspoň v tej najprimitívnejšej forme. Očakávaným vyvrcholením prieskumu Marsu by malo byť mnohokrát odkladané pristátie ľudských misií na Marse. Najnovšie je pre túto udalosť stanovený termín okolo roku 2030.

Mars

Mars

Prvé sondy vypustil ZSSR, prvé snímky Marsu získali USA

Prieskumu Marsu ešte donedávna dominovali misie veľkých mocností, teda bývalého Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických. Sovietsky zväz mal prvé pokusy o prelet pri Marse počas misií Mars a Zond. Použil na ne šesť sond v rokoch 1960 až 1964.

Štyri z nich sa nedostali ani na cestu k Marsu a so zvyšnými dvoma bolo počas vesmírnej púte prerušené spojenie. Až potom, konkrétne v roku 1964, sa americkej sonde Mariner 4 podarilo odoslať prvých 22 snímok Marsu.

Koncom 60. rokov americké sondy Mariner 6 a 7 ako prvé začali skúmať zloženie marťanskej atmosféry a sovietske sondy Mars 2 a 3 boli prvé, ktoré dosiahli povrch Marsu. Prvý pokus o hľadanie života na Marse sa uskutočnil v polovici 70-tych rokov v rámci amerického programu Viking.

Obidve misie sa skladali z družicových sekcií, ktoré snímkovali povrch z obežnej dráhy a sprostredkovávali komunikáciu pre povrchové moduly oboch misií. Na povrchových moduloch prebehlo niekoľko experimentov, hľadajúc živé organizmy v marťanskej pôde.

Ich výsledky však neboli jednoznačné, pretože existujú chemické procesy, ktoré by mohli experimentálne spôsobiť podobné pozitívne reakcie. Orbitálne moduly zas zmapovali celý povrch s rozlíšením 100 metrov a regionálne oblasti s presnosťou rozlíšenia až 30 metrov. Dlhodobé záznamy povrchových modulov boli základom pre marsťanskú klimatológiu.

Terasovitý kráter na Marse

Terasovitý kráter na Marse

Po veľkej prestávke v skúmaní Marsu prišiel objav ľadu

Z politických a technických dôvodov sa uskutočnila ďalšia úspešná misia na Mars – Mars Global Surveyor – až v roku 1996. Následujúce misie pokračovali v mapovaní a fotografovaní marťanského povrchu, a taktiež v analýze chemických vzoriek na povrchu planéty. Orbitálna sonda Mars Odyssey objavila pod povrchom červenej planéty obrovské množstvo vodného ľadu.

Kozmická misia Mars Exploration Rover mala zas za úlohu hľadať kamene a pôdu, ktorá by dokazovala skorší výskyt vody na Marse. Misia sa skladala z dvoch vozidiel americkej agentúry NASA – Spirit a Opportunity. Vozidlá pristáli na opačných stranách planéty – na miestach, o ktorých sa predpokladalo, že v minulosti mohli byť vystavené pôsobeniu vody.

Obidvom sondám sa podarilo nájsť náznaky, že voda v minulosti tiekla po marťanskom povrchu. V roku 2008 sa vďaka americkej sonde Phoenix potvrdila prítomnosť vody na Marse a hypotéza, že pod niekoľkocentimetrovou vrstvou prachu v polárnych oblastiach nachádza ľad.

Curiosity, vizualizácia

Curiosity, vizualizácia

Robotické vozidlo brázdi povrch planéty

Doteraz najkomplexnejšou, najdrahšou a najväčšou kozmickou sondou vyslanou na planétu Mars je americká misia Mars Science Laboratory s robotickým vozidlom Curiosity. Zámerom misie je skúmať súčasnú a minulú obývateľnosť Marsu, a zároveň či na povrchu Marsu existovali podmienky prijateľné pre vznik života.

Za posledné tri roky sa Curiosity podarilo nájsť organické látky považované za „stavebné kamene” alebo základné prvky a zdroje energie pre život na Marse (sú to síra, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík). Misia tiež našla dôkazy pre staroveké korytá, ktoré naznačujú intenzívny tok vody na Marse, a dokonca aj prítomnosť veľkého jazera v minulosti.

Pohľad na približne 100-metrové RSL na svahoch krátera Horowitz

Pohľad na približne 100-metrové RSL na svahoch krátera Horowitz

Prelomový objav – tečúca voda

Relatívne nedávno však NASA po prvý raz oznámila, že majú dôkazy pre tečúcu vodu na Marse, a že tečia aj v súčasnosti. Vedci študovali zábery a údaje zo sondy Mars Reconnaissance Orbiter, vďaka ktorým v roku 2011 objavili tmavé pruhy na okraji kaňonov a kráterov na povrchu Marsu. Pruhy sa objavovali len v určitom období a za určitých podmienok. Spektroskopiou (zariadeniami na prieskum chemického zloženia látok) odvtedy skúmali zloženie týchto pruhov.

Dospeli k záveru, že tie pruhy sú výsledkom tečúcej slanej vody v súčasnosti. Voda by podľa vedcov mohla pochádzať z podpovrchových vrstiev ľadu, z atmosféry alebo vyviera z podzemných rezervoárov. Tento objav má obrovské následky pre potenciál pre život na Marse, pretože by ju mohli používať na prežitie mikroorganizmy, aj v dnešnej dobe.

V blízkej budúcnosti budú takýto život, živý alebo vo forme fosílií, skúmať dve veľké misie. Jednou je ExoMars, vedenú Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Federálnou vesmírnou agentúrou Ruska, a druhou je Mars 2020, vedená NASA.

Kolónia na Marse, osídľovanie, vizualizácia umelca NASA

Kolónia na Marse, osídľovanie, vizualizácia umelca NASA

Ľudská misia na Marse?

Prítomnosť tečúcej vody na Marse by taktiež nesmierne pomohla budúcim ľudským misiám na Mars, pretože by sa voda mohla priamo ťažiť z marťanského povrchu a nemusela by sa vo veľkom množstve dovážať zo Zeme. Ľudské misie na Mars budú ale pravdepodobne medzinárodné misie, spojené s komerčnými spoločnosťami, pretože zatiaľ by si žiaden štát sám o sebe nemohol dovoliť financovať takú náročnú misiu.

Éra vesmírneho prieskumu sa mení a už jej nedominujú len veľmoci. Príkladom toho je misia Mars Orbiter Mission Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO), ktorá sa stala štvrtou agentúrou, ktorá dosiahla Mars, po Sovietskom vesmírnom programe, NASA a ESA. Je to prvý ázijský národ, ktorého sonda dosiahla marťanský orbit, a je to prvý národ na svete, ktorému sa to podarilo na prvý pokus.

Jedna z najlepších snímok Marsu. Získaná bola ešte koncom 70. rokov minulého storočia pri projekte Viking. Názorne približuje typický character marťanského povrchu a ukazuje riedku atmosféru nad horizontom.

Jedna z najlepších snímok Marsu. Získaná bola ešte koncom 70. rokov minulého storočia pri projekte Viking. Názorne približuje typický character marťanského povrchu a ukazuje riedku atmosféru nad horizontom.

Ďalšie záhady možno odhalia nadšenci

Ešte relatívne nedávno, na prelome milénií, bol vesmírny výskum doménou najmä veľkých kozmických agentúr. V dnešnej dobe sa situácia mení a zdá sa, že žezlo začínajú preberať komerčné spoločnosti a nadšenci.

Technológia je dnes dostupnejšia a vďaka tomu sa snáď aj Slovensko čoskoro zapojí do prieskumu vesmíru misiami mimo Zeme. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) momentálne stavia prvú slovenskú družicu. Ak by sa Slovensko stalo stálym členom ESA, tak by sa jeho možnosti byť súčasťou veľkých vesmírnych misií mnohonásobne zvýšili.

Michaela Musilová

Michaela Musilová

Dr. Michaela Musilová je astrobiologička, ktorá sa podieľala sa na výskume pre NASA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA).

Planetárne vedy a astrobiológiu vyštudovala na University College London (UK), California Institute of Technology (Caltech, USA) a University of Bristol (UK).

V 2014 bola súčasťou posádky „marsonautov” počas simulovanej misie na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA.

Momentálne pracuje pre v Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA), s ktorou sa snažia získať finančnú podporu pre vybudovanie centra excelentnosti na Slovensku – AstroBio Centrum.

Článok prebratý z portálu aktuality.sk

http://www.aktuality.sk/clanok/305431/fascinacia-marsom-pozoroval-ho-uz-galileo-ludstvo-mozno-raz-cervenu-planetu-osidli/

mdrs

Cesta na “Mars”

mdrs_crew134_logo_redAstronautský skafander nasadený. OK! Prilba pripnutá. OK! Vysielačka zapojená. OK! Prívod vzduchu nastavený. OK! Je načase ísť do prechodovej vzduchotesnej komory. Nedočkavo sa pozerám cez okienko kým sa dokončuje simulované vyrovnanie tlaku v komore. Neviem sa totiž dočkať až budem môcť vykročiť na marťanskú pôdu. Aj keď je teplota stále pod nulou, čaká nás ďalší krásny deň na Marse. Ešteže máme take hrubé astronautské skafandre, ktoré nás chránia pred tou zimou. Nevýhodou tým pádom je, že sú veľmi ťažké a spolu so zásobou kyslíka musíme na sebe niesť vyše 15 kg.

Cestou k vlnitým červeným kopcom v marťanskej krajine sa obzriem k Marťanskej púštnej výskumnej stanici (Mars Desert Research Station – MDRS). Je to simulovaná marťanská kolónia postavená neziskovou spoločnosťou Mars Society v roku 2001. Stanica sa nachádza vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte v Utahu, USA. Je to jedno z najpodobnejších miest Marsu, čo sa týka prírodných podmienok, geologických útvarov a extrémnych organizmov, ktoré tam dokážu prežiť. Stanicu vybudovali ako prípravu na náročnosť a prekážky, ktoré budú čakať ľudí pri živote na červenej planéte. Mars je totiž najbližšia planéta k Zemi, ktorá je obyvateľná a má prírodné zdroje potrebné pre ľudskú civilizáciu.

Obr.1: Mars Desert Research Station: dve stavby patriace k marťanskej stanici: ubytovňa a skleník na bilinky/zeleninu.

Obr.1: Mars Desert Research Station: dve stavby patriace k marťanskej stanici: ubytovňa a skleník na bilinky/zeleninu.

Nachádzam sa na MDRS ako súčasťou dokonalej marťanskej simulácie. Znamená to, že každú minútu musíme čeliť fyzickým a psychickým problémom, ktorým budú musieť čeliť budúci obyvatelia Marsu. Od nášho príchodu 18. januára 2014 tu musíme prežiť niekoľko týždňov kompletne izolovaní od nášho pozemského života. Marťanská stanica, postavená podľa plánov z NASA, sa stala naším domovom. Skladá sa z troch budov: ubytovne, skleníka a observatória. Ubytovňa má tvar valca, dve poschodia a rozmery také, aby sa zmestila na kozmickú nosnú raketu. Tým pádom má táto stavba priemer len 8 metrov, v ktorých musíme veľmi stiesnene žiť a pracovať. Na hornom poschodí je spoločenská miestnosť, ktorá slúži naraz ako jedáleň, pracovňa, kuchyňa a fitko! Naopak spodné poschodie má vzduchotesnú komoru, vedecké laboratórium, kúpeľňu a záchod. V takýchto preplnených priestoroch nemá človek žiadne súkromie: všetko je vidieť a počuť. Preto bolo veľmi dôležité vybrať posádku, ktorej členovia dokážu spolu dobre vychádzať a spolupracovať v takýchto podmienkach.

My sme tu ako astronauti a musíme sa podrobiť psychologickým, zdravotným a vedeckým testom pripravenými vedcami z celého sveta. Žijeme tu s obmedzeným množstvom elektriny, kyslíka, vody a vysušeného astronautského jedla. Posádky sú pripravené tak, aby v nich bola zmes expertov vo výskume potrebnom na prebádanie červenej planéty. Naša posádka pozostáva z veliteľa, Ashley Dale (letecké inžinierstvo); lekárky Susan Jewell; dvoch inžinierov: Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov) a Ewan Reid (testovanie marťanského rovera); dvoch vedcov: Vibha Srivastava (geochemička) a mňa, Michaela Musilová (líder výskumu posádky, astrobiologička a geologička); filmára Kai Staats; a dokonca nás sprevádza aj malý ľudský robot!

Obr.2: Posádka: v hornej rade, zľava doprava: Ewan Reid (zodpovedný za roboty a rovery), Ashley Dale (letecký inžinier a vedúci posádky), Kai Staats (filmár); v dolnej rade, zľava doprava: Michaela Musilová (astrobiologička a geologička), Vibha Srivastava (geochemička), Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov), lekárka Susan Jewell, robot Nao.

Obr.2: Posádka: v hornej rade, zľava doprava: Ewan Reid (zodpovedný za roboty a rovery), Ashley Dale (letecký inžinier a vedúci posádky), Kai Staats (filmár); v dolnej rade, zľava doprava: Michaela Musilová (astrobiologička a geologička), Vibha Srivastava (geochemička), Sue Ann Seah (dizajn astronautských skafandrov), lekárka Susan Jewell, robot Nao.

Každý z nás má na starosti vlastné experimenty v labáku či v marťanskom teréne. Jeden z pokusov je z NASA a zaoberá sa ťažením vodíka a kyslíka z horniny. S takouto technológiou by sa na Marse dal pripraviť kyslík na dýchanie, pitná voda a aj palivo na spiatočné cesty na Zem. Vďaka tomu by sa nesmierne znížila váha a výdavky spojené s budúcimi vesmírnymi misiami. Pracujeme aj s ESA a CSA (Kanadská vesmírna agentúra) na projektoch od prieskumu terénu roverovými kamerami po skúšanie rôznych prístrojov na odobratie geologických vzoriek.

Máme aj spoločné projekty, ako napríklad simulovať chirurgický zákrok na Marse. Počas chirurgie sme spojení cez Skype s lekármi z celého sveta, vrátane výskumnej stanice Concordia v Antarktíde, ktorí nám krok za krokom dávajú inštrukcie na operáciu. Máme však neustále problémy, lebo signál je často prerušený alebo je v ňom časové oneskorenie, akoby to bolo na Marse. Je to dobrá príprava na to aké to bude na Marse v budúcnosti, pretože v prvých posádkach budú prítomní len lekári so všeobecnými znalosťami. Tí budú potrebovať pomoc od chirurgov na Zemi počas zložitejších operácií.

Môj výskum sa týka extrémofilov, organizmov, ktoré žijú v extrémnych podmienkach na Zemi. MDRS je ideálne prostredie na štúdium dvoch dôležitých komponentov výskumu extrémofilov: 1) skúška prežitia pozemských extrémofilov v marťanských podmienkach, a teda toho či by podobný život mohol existovať na Marse; 2) posudok toho, či by tieto organizmy mohli byť použité na “terraformovanie” Marsu – vytvorenie takých podmienok pre život na Marse, aké sú na Zemi. Bez terraformovania Marsu alebo podmienok pre marťanské poľnohospodárstvo, ľudstvo sa nemôže usadiť na červenej planéte.

Obr.3: Geologický výskum v teréne je o dosť náročnejší s ťažkým skafandrom, lebo obmedzuje pohyb, viditeľnosť, citlivosť v rukách a zvuk. No ale človek sa naozaj cíti ako na Marse keď to má na sebe a pohybuje sa nádhernou červenou pustnou krajinou.

Obr.3: Geologický výskum v teréne je o dosť náročnejší s ťažkým skafandrom, lebo obmedzuje pohyb, viditeľnosť, citlivosť v rukách a zvuk. No ale človek sa naozaj cíti ako na Marse keď to má na sebe a pohybuje sa nádhernou červenou pustnou krajinou.

Dnes som sa vybrala nazbierať ďalšie vzorky extrémofilov. Zbožňujem pracovať v marťanskom teréne, napriek obmädzeniam pohybu a ťarche skafandra. S prilbou na hlave a dýchajúc umelý vzduch som úplne pohltená svojou rolou astronauta. Ako kráčam k červeným marťanským vrchom na horizonte, cítim, viac než nikdy predtým, že som na ceste k svojmu detskému snu dostať sa raz do vesmíru.

Odkazy: